V rámci akcii Zelené Požitavie sme dostali pozvanie sa zúčastniť čistenia rieky na úseku našej obce. Popravde na prvý pohľad ma to vôbec neoslovilo. Nie že by som necítila ekologicky, ale predstava , že víkendy, ktoré sú pre mňa také vzácne, keď ich môžem stráviť doma, by som mala sčasti obetovať hrabaniu sa odpadkami. No nič moc predstava. Ale našťastie na druhý pohľad som správu rozšírila aj ďalej.
Tak sme sa v sobotu ráno zišli celkom slušná skupinka mladých ľudí, odhodlaná priložiť ruku k dielu. Popravde, len niektorý asi mali predstavu do čoho ideme. Preto to bol celkom šok, prvý pohľad na úsek, ktorý sme mali čistiť. Keby som nevedela že tam je rieka, tak si poviem, že je to jama plná odpadkov. Zvalené stromy a naplavené drevo vytvorili priehradu, ktorá zachytávala všetok pritekajúci odpad. Poviem vám, vedela som, že ľuďom vo všeobecnosti je jedno kde sa zbavia svojich rárohov, ale toto som nečakala.
Toľko plastových fliaš, polistirénu, topánok, lôpt, obalov z kozmetiky, sudov a ktovie čoho ešte vidieť na jednom mieste bol celkom šok. Prístup k nim sa miestami dal zrovnať keď už nie s adrenalínovými športami tak aspoň s celkom slušnou gymnastickou zostavou.
Z troch plánovaných úsekov sme vyčistili síce len dva, ale aj tak to bolo dobrých osem hodín práce vo vode, pri nie príliš vábivých odadkoch ani na pohľad, nie to ešte na vôňu. Nosenie ťažkých vriec, vyťahovanie naplavených kusov dreva a podobne. Ale napriek tomu všetkému to bolo osem hodín, pri ktorých nikto nefrflal, všetci sme sa bavili, nepohodlie sme nahradili dobrou náladou, únavu žartami, riziko spoluprácou.
Týmto chcem poďakovať približne dvaciatke skvelých ľudí, ktorý obetovali voľnú sobotu, prekonali ranné vstávanie a vyhrnuli si nielen rukávi, ale hlavne prišli s otvoreným srdcom. Ukázali ste, že aj táto nastupujúca generácia má obrovský potenciál. Som rada, že som tento deň mala česť prežiť s vami. Takmer 150 vriec odpadkov a kopec dreva, ktoré sme vytiahli zo Žitavy je super, ale najviac zo všetkého bolo zažiť tú atmosféru, ktorá tam vládla. A tak teraz večer, hoci unavená, ale spokojná, píšem aspoň týchto pár riadkov.
Možno v celkovom merítku, sme spravili len malú službu pre našu riečku a možno už o pár dní naši spoluobčania doplnia "zásoby" plastu v rieke. Ale bol to krok vpred. Bolo s vami dnes super.
