A tak sa stalo, že keď nám v lete babka umrela, s ňou odišla aj nádej, že sa pod jej dozorom naučíme jej umeniu štrúdľovej majsterky. Ale skúšame, metódou pokus omyl si aj pri tejto činnosti spomíname na ňu, ktorá bola srdcom nielen našej kuchyne.
Tak aj dnes padlo rozhodnutie piecť. A čo? No predsa štrúdľu J
Mamka zamiesila cesto, kúpila tvaroh, nachystal sa mak, čistili sa jablká i hrušky, sekali orechy. Kuchyňou sa niesli vône domova. A hoci sa tento článok volá „recept" nechce vás učiť piecť koláče.
Prečo je to rodinný recept? To vysvetlím hneď. Príčiny sú dve. Jedna to, že sa snažíme zachovať recept, ktorý nám odovzdala babka. Druhou je spôsob prípravy - pečie celá rodina. Mamka prebrala hlavnú úlohu, ale my s bratom tiež pridávame svoje asistentské služby a skúšame svoje sily vo vymýšľaní, či inovovaní plniek. K tradičným pridávame to, čo myslíme, že by mohlo byť chutné.
A tak sa znovu niekoľko generácii stretá v jednej kuchyni. Spoločne strúhame, miešame, varíme, vymýšľame a teraz aj spomíname. Štrúdľa už navždy bude v mojej mysli evokovať milujúce objatie starej mamy, jej skvelé koláče a v každom prípade najúžasnejšiu štrúdľu akú som kedy jedla. A hoci sme napiekli a chutilo, no ešte stále to nie je ono babuľka. Na teba budeme navždy s láskou spomínať a to nielen pri štrúdli.